Forrás: saját fotó.

Raz jej velili generáli, ešte ani odpadky sa neodvážili vynášať, aby sa náhodou nezistil počet slúžiacich vojakov. Dnes je z nej dych vyrážajúca turistická atrakcia. (Lebo história prekoná všetky predstavy.)

V roku 1849 sa Habsburgovcom nepodarilo dobyť komárňanskú pevnosť. Po kapitulácii pri Világoši ju ešte 45 dní obliehali, potom sa György Klapka vzdal. Ak padla krajina, načo bude pevnosť? Na opátku zachránil mnoho životov, veď tí čo bránili pevnosť, mohli slobodne odísť, zároveň získali aj tzv. glejt, ochranný list, a jeho držiteľa v princípe nesmela obťažovať rakúska odplata. Aj manželka Móra Jókaiho, Róza Laborfalvi, získala pre spisovateľa takýto ochranný list, ktorému takto obišiel obávaný teror, týmto v roku 1872 mohol vyjsť jeden z najmonumentálnejších maďarských románov, Zlatý človek, s Dunajom, Komárnom, láskou, vášňou, intrigami, hanbou a ľudskosťou.

Forrás: saját fotó.

Forrás: saját fotó.

Vráťme sa ale k pevnosti, je plná samými “naj”-mi, počnúc tým, že bola súčasťou najväčšieho a zároveň aj najdrahšieho pevnostného systému v strednej Európe, ktorý nakoniec nikdy nezohral významnú úlohu v rakúsko-uhorskej domobrane, aj keď ho obliehali Turci, blížili sa k nemu Francúzi. Poslednú veľkú výstavbu a prestavbu nariadil panovník František I., rakúsky cisár uhorský a český kráľ (ako František II. cisár Svätej ríše rímskej národa nemeckého), ktorý spred Napoleona zutekal práve do Komárna. Domnievame sa, že sa tu cisár a kráľ cítil v bezpečí, a preto ju považovali za dôležitú súčasť vojenských zariadení monarchie, takže jej rozširovanie sa neskončilo ani po revolučných rokoch 1848/49. Napokon však modernizácia vojenských technológií a zmena geopolitickej situácie prepísala pôvodnú funkciu pevnosti, stratila svoju vojenskú úlohu.

Vojenská úloha sem, vojenská úloha tam, do objektov pevnostného systému sa zabývala vždy dominantná armáda. Na pravom brehu Dunaja v Komárome v roku 1945 umiestnila južná skupina sovietskej armády niekoľko veľkých muničných skladov. Objekty na ľavom brehu využívala ako kasárne Armáda Československej socialistickej republiky. Ďalšie roky studenej vojny prebiehali v obvyklom tichu… Potom, čo v roku 1968 invázna sovietska armáda zmietla pražskú jar, podľa poriadku a tisícročných vojenských tradícií, obsadila sovietska armáda severnú v tom čase ešte československú časť pevnosti.

pevnostny_system_komarno_1429681915_dsc_0043_800

Sovieti pevnosť obsadili a hneď sa aj v mohutnom komplexe uzatvorili, pevnosť zmizla z máp, a obrovská stavba tak pohlcovala malých sovietskych vojakov, ako kazematný systém tam vyprodukovaný odpad. Po zmene režimu môžeme referovať s už pokojnejšími udalosťami, v roku 1991 odišla sovietska armáda, zanikol Sovietsky zväz, vznikol samostatný slovenský štát, potom prišla Európska únia a zmizli aj hranice. Pravdaže pevnostný systém ostal, na severe aj juhu, dokonca ho chceli zapísať medzi Svetové dedičstvo UNESCO. Teraz sa medzi múrmi obrovských pamiatok ponevierajú turisti, desia sa, ostávajú v nemom úžase.

Nechceme podceniť žiadne objekty pevnostného systému, ale s istotou môžeme tvrdiť, že najdychvyrážajúcejší zážitok ponúka objekt na ľavom brehu Dunaja.

Forrás: saját fotó.

Forrás: saját fotó.

V Komárne sa každý cíti ako doma, kto má aspoň niečo spoločného s bývalou rakúsko-uhorskou monarchiou. Je málo takých miest, kam prídeme ako cudzinci a po pol hodine sa už ani na tom nebudeme čudovať, ak si vo vrecku nájdeme kľúč od niektorého bytu v susednej ulici. Komárno je práve takéto mesto. Pevnosť je však úplne iný svet, chladný, odmeraný, povýšenecký. Dvojhlavá orlica nad impozantnou bránou ešte aj dnes vyžaruje podmanivú silu (toto isté môžeme ucítiť pri pohľade na hradné brány v Alba Iulii).

Objekt je možné navštíviť len so sprievodcom, jednak, že je obrovský k tomu, aby sme sa v ňom nestratili, jednak preto, že nie je bezpečný. Takto sa každý, pravdaže ak niekto nepríde na poslednú chvíľu, môže pred obrovskej bránou pripraviť na neznáme dobrodružstvo. Aj je nutný čas na prípravu: kým sa oči spriatelia s veľkými rozmermi, obrovská váha múrov sa pokúsi pomaly, bez povšimnutia, ale nemilosrdne usadiť na duši.

Rodinná vstupenka (dvaja dospelí a dve, tri deti) činí len 7 eur (platiť sa dá len v hotovosti, bankovú kartu neprijímajú). Za výmenu dostaneme jeden a pol hodinovú prehliadku s výkladom, na ktorú sa budeme pamätať aj po niekoľkých rokoch. Kto tomu neverí, nech sa sám presvedčí, ale aj nám môže uveriť, že je málo takýchto fascinujúcich historických prechádzok, ako je táto.
Pokiaľ sme to ešte netušili, sprievodca nám hneď na začiatku vysvetlí, že aj keď tu bol raz hrad, nikto nech nepočíta s nejakými princeznami, bolo tu predovšetkým vojenské zariadenie, takže adekvátne tomuto vpochodujeme dnu cez bránu do iného sveta.

Forrás: saját fotó.

Forrás: saját fotó.

Sprevádzanie je niekedy aj dvoj či trojjazyčné, a ani nás to neprekvapí, keď sprievodca naraz hovorí viacerými jazykmi, plynule hovorí slovensky aj maďarsky, príp. anglicky.

V obrovských priestoroch – sčasti aj vďaka sprievodcovi – si v myšlienkach snažíme predstaviť si jednotlivé historické udalosti. Potom stratíme zem spod nôh, dostaneme sa do víru karnevalu, do absurdného sveta, všetky naše mozgové bunky pracujú na tom, aby sme príbehom sprievodcu uverili, zatiaľ čo naše oči, uši, ruky, všetky naše zmyslové orgány nás presvedčili o tom, že vidíme a vnímame reálnu pravdu. Vyslobodenie sa z víru je úľavou…

Steny dôkladne natreté červeným bahnom zmiešaným s bravčovou krvou, do kazemát nahádzaných takmer 1.000 ton odpadkov, priestor pohlcujúca príroda, z kaplnky vytvorená vojenská kantína, zo stien vytrhané káble – to všetko nás pohltí do víru karnevalu. A ak by sme pokračujeme v príbehu, dokonca by sme si vedeli predstaviť aj vôňu kvasených uhoriek a kyslej kapusty naukladaných v mohutných kadiach (a dokonca aj v bazéne, ktorý predtým slúžil ako mestská plaváreň) zmiešanú s dymom a pachom tiel v zime sa ohrievajúcich húfov vojakov, tak by sme sa mohli zúčastniť takej cesty do minulosti, vedľa ktorých by sa zahanbili aj tie najmodernejšie turistov omamujúce zábavné centrá.

Káposzta vagy uborka? Forrás: saját fotó.

Káposzta vagy uborka? Forrás: saját fotó.

Je vyrážajúce, že Slováci či Maďari, mladí či starí, alebo zo vzdialenejšieho kúta Európy prichádzajúci môžu naraz prežiť trvalé dobrodružstvo, vďaka čomu môžeme tento objekt nazývať najmonumentálnejšou pamiatkou grotesky. Ak chce niekto pochopiť históriu a realitu spočívajúcu za históriou, ten pevnosť musí navštíviť.

Dôležité upozornenie: pevnosť je možné navštíviť len so sprievodcom, otváracie hodiny, cenník, nájdete tu.

Share this...
Share on FacebookShare on LinkedIn