Parná prečerpávacia stanica medzi obcami Patince a Virt v blízkosti hranice s Maďarskom bola postavená v roku 1897. Hlavným dôvodom na jej výstavbu boli časté záplavy v oblasti.
Táto vzácna technická pamiatka pozostáva z budovy kotolne, strojovne, vodojemu, 35 metrov vysokého komína a z prístavby uzatváracích armatúr. Nájdete v nej zachovalé dobové technické zariadenie a expozíciu histórie prečerpávacej stanice.
Na čo slúžila parná prečerpávacia stanica?
Rieka Žitava, dávno pred obsadením regiónu Osmanskou ríšou, vytvorila vo východnej časti Podunajskej roviny svojimi meandrami, mŕtvymi ramenami a močiarmi prírodnú bariéru – hranicu. Tá zabránila ďalšiemu postupu osmanských vojsk smerom na západ.
Po vyhnaní Turkov sa začalo toto vyľudnené územie osídľovať. Na získanie nových pasienkov a poľnohospodársky využiteľnej pôdy bolo nevyhnutné odvodnenie močaristého územia. Na tento účel bolo postavených niekoľko prečerpávacích staníc, z ktorých táto patinecká je jediná zachovaná.
Vedeli ste, že…?
Pri ústí Žitavy do Dunaja bola v roku 1606 podpísaná prvá mierová zmluva medzi sultánom Ahmedom I. a Habsburským kráľom Rudolfom I.
Aby mohla byť pôda poľnohospodársky využívaná, začala sa na tomto území budovať sústava odvodňovacích kanálov. Odvodňovacie kanály kopírujú pôvodné koryto rieky Žitava, vďaka čomu bol zabezpečený gravitačný (samospádový) odvod vnútornej vody smerom k Dunaju, pokiaľ to výška hladiny Dunaja dovolila.
Ďalším vylepšením odvodnenia bolo budovanie stavidiel od polovice 18. storočia. Ani takéto riešenie však nebolo dostatočné. Vďaka technickému pokroku a na základe skúseností zo zahraničia sa za najlepšie riešenie považovalo vybudovanie parných prečerpávacích staníc na odvodnenie záplavového územia.
Prevádzka
Čerpaciu stanicu obsluhovali dvaja strojníci, dvaja mazači, dvaja kuriči a štyria prepravcovia uhlia. Paru pre pohon čerpadiel zabezpečovali dva rovnaké kotle typu Cornwal s dvomi zabudovanými ohrievačmi vody. Spaľovali kvalitné uhlie z Dorogu (Maďarsko), neskôr z Ostravy.
Parná prečerpávacia stanica pracovala 7 až 8 mesiacov ročne. Bez vážnejších prevádzkových porúch bola v prevádzke až do roku 1974. Dôsledkom prirodzeného starnutia materiálu kotlového telesa poklesol výkon a bezpečnosť prevádzky bola ohrozená. Stanica tak bola v roku 1975 odstavená a jej funkciu odčerpávania vnútornej vody vykonávala novšia stanica so spaľovacími motormi. Od roku 1985 je v prevádzke súčasná elektrická čerpacia stanica ležiaca v blízkosti Dunaja.
Zaujímavosť
Na prevádzku jedného kotla sa spotrebovalo približne 150 kg uhlia za 1 hodinu. Jedno čerpadlo dopravilo 1,5 m³ vody za minútu, čo pri troch čerpadlách predstavovalo výkon 4,5 m³/min. Stanica odčerpávala vnútorné vody z plochy približne 4 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
