Anton Bernolák bol významným slovenským rímskokatolíckym kňazom a jazykovedcom. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave v zemianskej rodine a zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch. Od roku 1797 bol farárom v Nových Zámkoch. Súčasne tu pôsobil aj ako dekan novozámockého cirkevného okresu a člen Bratislavskej kapituly, čestný kanonik metropolitnej ostrihomskej kapituly.
Bernolák je známy predovšetkým ako kodifikátor prvej formy spisovnej slovenčiny, takzvanej bernolákovčiny, ktorú zaviedol v roku 1787 vo svojej práci Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum. Vytvoril tiež monumentálny šesťzväzkový slovník Slowár Slowenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, na ktorom pracoval viac ako dvadsať rokov. Toto dielo je dokladom jeho odhodlania a nesmierneeho úsilia v prospech slovenského jazyka.
Socha Antona Bernoláka bola odhalená roku 2003 na Hlavnom námestí pred jeho farským pôsobiskom, pred kostolom Povýšenia sv. Kríža. Jej autorom je akademický sochár Arpád Račko, rodák z Nových Zámkov.