ROKY KLADENIA ZÁKLADOV V KOMÁRNANSKOM MADARSKOM OBLASTNOM DIVADLE
Komárno je jedným zo slovenských miest, ktoré disponujú najbohatšími madarskými divadelnými tradíciami.: v 17. a 18.-tom storocí bolo baštou madarskej školskej divadelnej tvorby a školskej drámy, ale aj prvé predstavenie profesionálneho súboru v madarskom jazyku, Kotzebue Papelli, alebo Zázracného stretnutia v prevedení podla Józsefa Beke, sa pred takmer 200 rokmi, 8. mája 1811, uskutocnilo práve tu. Odvtedy sa mesto stalo s väcšou ci menšou pravidelnostou zastávkou madarských kocovných súborov – boli casy, ked tých najsilnejších. Zároven, v druhej polovici 19. storocia a hlavne na prelome storocí tu prekvitalo silné ochotnícke divadelníctvo.
Zmenou vládnej moci v rokoch 1918-1919 bola historická cast madarského mesta Komárom na lavom brehu Dunaja, Rév –Komárom, pripojená k novovzniknutému Ceskoslovensku, co otvorilo novú kapitolu aj v divadelnom živote mesta. Podmienky menšinového postavenia ovplyvnili a odklonili na vedlajšiu kolaj kultúrny a tým aj divadelný život v Komárne.
V prvej Ceskoslovenskej Republike reprezentoval pozitívnu hnaciu silu súbor Károlya Polgára, ktorý sa vytesnil z Bratislavy a medzi prvými vyhladal mesto. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch patrili medzi najvýznamnejšie zoskupenia poskytujúce divadelný program v Komárne stále bratislavské a košické súbory (Ödön Faragó, Sándor István), respektíve Dezso Földes-ovo Západoslovenské Madarské Divadlo.
2. novembra 1938 bolo prvým viedenským rozhodnutím mesto vrátené Madarsku, jeho divadelný život sa následne odvíjal podla organizacného poriadku madarského divadelníctva: rôznym vidieckym súborom, najmä súboru Károlya Vértesa, dávalo aké-také nie príliš lákavé ponuky na vystupovanie. Koncom svetovej vojny, tak ako sa blížil front, tak si Komárnania dávali na všetkom záležat viac ako na divadle: z posledných dvoch vojnových rokov už nemáme vedomost o žiadnom tunajšom divadelnom predstavení.
V roku 1945 sa severná, historická cast mesta, v predvojnovom rozsahu, prinavrátila k Ceskoslovensku, co jej obyvatelom prinieslo inferno prenasledovania Madarov, deportácií a presídlovania, znamenalo to úplné peklo bezprávia, kedy bolo madarské slovo a jeho inštitúcie – vrátane divadla a divadelníctva- odsúdené k úplnej nemote. Až v roku 1948, potom co sa k moci dostali komunisti, pod vplyvom vývoja zahranicnej politiky štátu, sa okolnosti zacali menit. Ceskoslovenským Madarom postupne vrátili ich ludské a obcianske práva, mohli si na novo organizovat školstvo, kultúru, madarské slovo dostalo opät obcianske právo. 15. decembra 1948 vyšlo prvé císlo bratislavského madarského denníka Új Szó (Nové Slovo), 5.marca 1949 vznikla široko-záberová osvetová a kultúrotvorná ustanovizen, resp. rámcovo podporujúca materinskú rec Csemadok, v školách sa pomaly spúštalo vyucovanie.