Iža je významným archeologickým náleziskom. Názov obce sa spomína v roku 1172, 1268: Isa, 1291: Ysa, 1786: Isoha, 1808: Izsa. K Iži patrili dve osady, z juhu Harčáš (1397: Harchas) a z východu Bokroš (Bokros 1696). Oblasť bola osídlená už v novšej dobe kamennej. Bohaté nálezy svedčia o osídlení i v dobe eneolitu. Pri vykopávkach bolo objavené Severopanónske pohrebisko, pozostatky kultúry Dákov a bol odkrytý i Rímsky vojenský tábor. Priamo na brehu Dunaja sa nachádzajú zbytky rímskej pevnosti (druhá polovica 4. storočia n.l.) ako aj slovanský cintorín z 9. storočia.
Archeologické nálezy v povodí rieky Dunaj dokazujú, že toto územie bolo obývané už v dobe kamennej. V rokoch 600 až 2900 pred n.l. vznikla novšia doba kamenná. Popri poľovníctve a rybolove začali obrábať pôdu a chovať zvieratá. V II. tisícročí pred n.l. začínajú v strednej Európe spoznávať výrobu bronzu. V neskoršej dobe bronzovej vzniká typická podunajská kultúra, ktorú historici nazývajú „vápencom vykladaná keramika“.