Prítomnosť židov v Komárne je historicky doložená už v stredoveku, ale moderné židovské osídlenie sa začalo formovať až v 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo židovstvo paralelne s ekonomickým rozmachom mesta, ktoré sa stalo významným regionálnym centrom.
V priebehu 50 rokov sa počet židov skoro strojnásobil, z 849 (1850) na 2 296 (1900). Po peštianskom kongrese v roku 1869 sa komárňanská obec pridala k neologickému prúdu judaizmu. Samostatná ortodoxná komunita vznikla neskôr, v roku 1880. Zachovali sa aj synagógy oboch komunít.
V roku 1941 žilo v Komárne 2 734 židov, ktorí boli v roku 1944 deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz. Prežilo z nich 248. V Komárne je dodnes malá, ale aktívna komunita, ktorá je významným cezhraničným centrom židovského života a židovskej kultúry.
Menház – centrum života a kultúry židovskej náboženskej obce
Pôvodný objekt židovského starobinca, ktorý bol postavený v roku 1896, dnes slúži miestnej židovskej obci ako komunitné centrum. V severnej časti zadného traktu sa nachádza synagóga, architektonicky zdôraznená vysokou štítovou strechou, rozetovým oknom a vstupným portálom. Interiér súčasnej modlitebne tvorí jednoduchý priestor zaklenutý valenou klenbou s pôvodným mobiliárom a pôsobivou neogotickou výzdobou. Na severnej stene synagógy sa nachádza pamätník holokaustu s menami obetí.